Dezinformácia (angl. disinformation)

Úmyselne šírená nepravdivá informácia, ktorej cieľom je klamať alebo zavádzať. Dezinformácia sa môže zakladať na pravde, ale tá sa môže prekrútiť alebo zveličiť. Môže mať podobu článku, obrázku, videa aj hovoreného slova. Dezinformácie môže šíriť ktokoľvek – napríklad niekto, kto na tom chce zarobiť peniaze (a preto predáva doplnky výživy ako náhradu liekov),  niekto kto chce zvýšiť svoju popularitu v politike (a preto chce si nakloniť verejnú mienku na svoju stranu), ale aj niekto, kto to robí zo žartu a vymkne sa mu to spod kontroly.   

Príklad dezinformácie: 

Na námestí sa uskutoční protest. Na druhý deň o ňom niekto zverejní článok, v ktorom však nafúkne počet protestujúcich, prekrúti cieľ protestu alebo k nemu pridá čistú lož, napríklad to, že na ňom niekto zomrel. 

V tomto prípade má správa za cieľ zavádzať ľudí alebo vzbudiť ich nedôveru voči organizátorom či cieľu protestu. Všetky informácie, okrem tej pravdivej (protest sa uskutočnil), sú teda dezinformáciami.

Misinformácia (z angl. missinformation) – Nepravdivá informácia, ktorá sa šíri internetom alebo médiami, no nie s úmyslom rozšíriť klamstvo. Tým sa líši od dezinformácie.

Príklad: Novinár získa informácie, ktoré použije vo svojom článku. Po čase sa ukáže, že tieto informácie boli nesprávne. Novinár túto chybu v ďalšom vydaní média opraví, ak pracuje pre seriózne médium.

Hoax je virálna (nekontrovateľne šírená) poplašná správa, ktorá je úmyselne vytvorená, aby ľudí zmiatla a oklamala. Je to klamstvo, ktoré sa vydáva za pravdu. Dezinformácie a konšpirácie často používajú hoaxy, aby dosiahli svoj cieľ. 

Príklad: Skupina ľudí pripraví protest proti očkovaniu. Na internete zdôraznia, že prišlo 5 000 ľudí a doložia to obrázkom. No skutočnosť je, že ľudí bolo len 40 a obrázok nebol z ich akcie, ale z iného protestu.

Vari najznámejším bojovníkom proti hoaxom je stránka Hoaxy a podvody - Polícia SR. Netreba zabúdať ani na novinára Vladimíra Šnídla, ktorý sa téme venuje v Denníku N. Efektívna taktika v boji proti tomuto javu je aj vtip a satira. Tu treba spomenúť napr. český web AZ247; slovenské facebookovú stránku Zomri alebo Kancelária Koordinátora Úderky..

Konšpirácia obviňuje z problémov (napr. vojny, epidémie, finančné krízy) mocnú a zlomyseľnú skupinu (napr. Židov, slobodomurárov alebo iluminátov), pretože verí, že tieto skupiny naozaj ovládajú svet a ľudia v politike či v biznise sú len bábkou v ich rukách.

Príklad: ,,Židia ovládajú svet”, ,,Pád mrakodrapov 11. septembra bol dielom americkej vlády”…

Propaganda – Tento pojem môže mať viacero definícii. Najjednoduchšie sa dá popísať ako neustále šírenie poloprávd alebo klamstiev s cieľom ovplyvniť verejnú mienku.

Pozor! Treba to odlišovať od reklamy. Aj reklama má za cieľ ovplyvniť verejnú mienku – no nesmú sa tam šíriť zavádzajúce informácie a spotrebiteľ si uvedomuje, že sa mu snaží niečo predať. Klamlivá reklama je zakázaná zákonom č. 147/2001 Z. z.

Polopravda – Najjednoduchšou definíciou polopravdy je informácia, ktorá mieša skutočnosti s vymyslenými informáciami s cieľom zavádzať. Dezinformátori tento nástroj efektívne využívajú – zoberú  jadro zo skutočnej informácie a primiešajú tam nezmysly.

Kritické myslenie  je overovanie informácii, ktoré človek prijíma. Namiesto toho, aby sme automaticky verili, ako niečo je, tak každú podstatnú informáciu si overíme z viacerých zdrojov. Ide o to byť aktívnym žiakom a nie pasívnym prijímateľom informácii.

Mediálna gramotnosť je schopnosť ľudí efektívne pracovať s informáciami z médii, vyhľadať si informácie z rôznych médií a vyhodnocovať ich.

Príklad: Dozviem sa informáciu v médiu X, no neuverím jej hneď, ale vyhľadám si na internete, čo o tom tvrdia aj seriózne média Y a Z.

Historický mýtus: Ľubovoľná udalosť z histórie, ktorá sa v skutočnosti odohrala inak, ako si myslí mnoho ľudí. Dôvodom ich vzniku môže byť napr. nedostatok informácii, poprípade emocionálne nastavenie. O najznámejších historických mýtoch na Slovensku si môžete prečítať aj tu

Príklad: Krátko po prevrate v 1989-tom ľudia pracujúci v podnikoch, ktoré vyrábali tanky prišli o prácu. Obvinili z toho prezidenta Václava Havla, pretože sa viackrát vyjadril proti vojnám. V skutočnosti boli už pred pádom komunistického režimu problémy s predajom tankov a samotní komunisti rozhodli o postupnom zastavení ich výroby.

Ďalšie články